Malokarpatské lukošenie a Kuchynský folkový guláš

Naše výpravy na preteky v 3D lukostreľbe sú čoraz početnejšie. Tentoraz sme sa vybrali do Kuchyne na klasické preteky v 3D lukostreľbe – zvieratká rozmiestnené po lese. Z väčšej časti sme obsadili až 2 skupiny a hoci sme nedosiahli nijako zvlášť oslnivé výsledky, preteky to boli veľmi pekné a tiež poučné.

Viacerí sme sa poučili na vlastných chybách, aké ľahké je strieľať buď Pánu Bohu do okien, alebo po dážďovkách. Stačí nemať na pamäti všetky tie detaily držania tela a rúk, správneho mierenia, či vypúšťania tetivy a šíp si letí kam sa chce jemu a nie lukostrelcovi.

Takisto sme zistili, že strieľať do kopca či naopak z kopca si vyžaduje veľkú pozornosť a že kde chýbajú rozvaha a sústredenie, tam potom chýbajú aj body.

Okruh so 16 zvieratkami sme obišli dva razy. Yanik si dal skutočne záležať, trať bola členitá a neraz prekvapila, napríklad streľbou zo strmého svahu, na ktorom sa človek sotva udržal. Nuž, napodobňujeme lov a lovec musí ísť za zvieratkom, ono za ním nepríde.

Nasledovala šnicľa so šalátom a k tomu muzika v rámci „Kuchynského folkového guláša“.

Hanka s Dušanom nastúpili hneď s prvou kapelou – Rolničky a po nich hrala kapela Jasoň, v ktorej lukostrelcov zastupuje Stanley.

Nasledovalo vyhodnotenie, pri ktorom sme síce na stupne víťazov nevystúpili, ale dve štvrté a jedno piate miesto tiež potešili.

Lukostrelci sa postupne rozchádzali domov a my, „obojživelní“ lukostrelci-muzikanti sme sa tešili z muziky. Kapela VUUR priniesla trochu country a trochu trampskej muziky. Zato Šidlo hralo čistokrvný bluegrass v tradičnom prevedení od aranžmánov, cez nástrojové obsadenie, až po oblečenie. Peter Janků síce hráva sám, ale jeho pesničky sú živé a texty majú často hlboký obsah. Peter si neberie servítky a svoje názory na svet servíruje v pesničkách úplne priamočiaro. No a napokon Café Edit prinieslo za súmraku nádhernú muziku plnú píšťaliek, husličiek a Zuzkinho spevu. Po inšpiráciu si zjavne chodia do ľudoviek z celej Európy a okolia.

Bohužiaľ, na spievanie pri ohni nedošlo. Ľudia sa rozišli a tak sme  aj my poslední pobalili lukostrelecké aj muzikantské vybavenie a ešte večer odcválali  domov. Cestou sme v okolí Pezinskej Baby videli srnku, kunu a niekoľko zajacov. Neboli z polifoamu, ale skutoční, hoci vôbec neutekali.

[flagallery gid=7]

 

 

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.